Vítajte na mojej stránke

Som rada, že si otvorila moju stránku. Cíť sa tu dobre a budem rada ak napíšeš komentár. Píšem tu články na ktoré rada spomínam a ktoré ma zaujímajú. Nájdeš tu z každého trošku. Prajem ti krásny deň.

7. 10. 2011

Mama, ďakujem


Severný vietor mi zahrýza do kostí. Otváram bránu, prichádza sestra. Jej sobotňajšie návštevy ma tešia, jej prítomnosť vo mne vyvoláva pocit uspokojenia a sobotňajšiu atmosféru. Dlhé hodiny rozprávania alebo mlčania sú príjemné. Vchádza dovnútra, sadá si na svoje obľúbené miesto.Bežný rozhovor, ktorý je stále medzi nami je na bode mrazu. Nereaguje. Úpenlivým pohľadom pozerá pred seba. Do neznáma. Pohľad má neistý, kruhy pod očami nezakryl ani make-up. K obhrýzeným nechtom sa pridalo aj trasenie rúk. Si chorá? Deje sa niečo? Nie, tíško odvetila. Jej slová boli ale prázdne, suché... Videla som na nej, že niečo nie je v poriadku, na moje otázky odpovedala podráždene, až na moje naliehanie, zovretým hlasom šepkala. Mama!. Prečo, čo je s mamou?- naháňala mi strach. Je zle, je chorá, je veľmi chorá. Po líci jej tiekli pramene slz.Mlčala. Nechápavo som na ňu pozerala. Moje myšlienky boli ako v hmle. Nejasné. Po nekonečnej chvíli vyslovila verdikt. Rakovina. Nie, to nie ona nesmie byť chorá, ona nie! Veď je srdcom našej rodiny, naša mama. Sedíme v tmavej izbe a tíško sa rozprávame. O mame. Mamička je pre nás slniečkom, prirodzeným. Prirodzené bolo, že nás obskakovala, starala sa o nás, otcovi podávala ešte aj lyžičku do kávy. A my a my, čo sme spravili, ako sme sa jej ovďačili za všetko? Nijako! Spomenula som si na jej poslednú návštevu. Hanbila som sa. Rozprávala a ja som ju ani nepočúvala. 
Sme na návšteve u mamy. V nemocnici. Má bledú tvár, plno vrások. Je stará. Kŕmime ju. Je unavená, sedí na vozíku a tíško zaspáva.
Je sobota, prichádza sestra, lúče slnka príjemne hrejú. Moja prvá otázka: Ako sa má mama? Výborne, polieva svoje obľúbené kvety a posiela vám makové koláče.
  
                          Mama, len pre teba


Mama - to slovíčko, čo denne vyslovujeme
tisíc krát, je slovo veľké ako srdce mamine.
Mama - to slovo je požehnanie,lebo ho vyslovujem
a viem, že jej teplé ruky sú nablízku.
Mama - volám ju denne a ona je stále so mnou.
To slovíčko mama, to čarovné, nás robí šťastnou,
lebo ju môžem vysloviť a viem komu patrí,
koho volám, lebo mama je len jedna.
Jedna, ktorá má krásne srdiečko,
veľké, ktoré stále horí teplom domova.
Preto dovoľ, aby som ti poďakovala a to ďakujem je obrovským Ď.

Žiadne komentáre: