Vítajte na mojej stránke

Som rada, že si otvorila moju stránku. Cíť sa tu dobre a budem rada ak napíšeš komentár. Píšem tu články na ktoré rada spomínam a ktoré ma zaujímajú. Nájdeš tu z každého trošku. Prajem ti krásny deň.

7. 10. 2011

Príbehy zo záhrobia

Príbeh nám rozprával otec. Strašidelná atmosféra sa dala krájať, ja so sestrami schúlené do klbka, zhasnuté svetlá a otec pri posteli začína svoj príbeh.
V dedine žil mládenec menom František. Bol autobusárom. Po šichte, ktorá sa skončila pred polnocou sa zvykol už dlhé roky zastaviť na osvieženie v miestnej krčme. Jeho cesta viedla okolo cintorína. Aj túto noc, keď prechádzal okolo cintorína, zazrel niečo nezvyčajné. Pred cintorínom zbadal bielu hus. Bolo mu to čudné, aj húsky mu bolo ľúto. Dlho neváhal, veď v tom čase v každom dome chovali husi, buď sa voľakto prihlási alebo si  jednoducho húsku nechá. Pristúpil k húske a začal ju naháňať. Ako tak naháňal húsku, šup, hus mu skočila do krku a stalo sa niečo neočakávané. Hus začala rozprávať ľudskou rečou: "Teraz ma musíš zobrať a prejsť okolo kostola a dediny, a to tri krát." František nevedel, či sa mu sníva alebo či je to skutočnosť, ale poslúchol. Na kostolnej veži práve odbili polnoc. Keď František z posledných síl položil hus nočná mora sa ešte neskončila. Hus pohrozila  Františkovi, ak len slovkom mieni o tom, čo sa mu tú noc stalo, do troch dní umrie.
Nebolo nocí ani dní aby František nemyslel na bielu hus. Z veselého človeka sa stal smutný, zachmúrený čudák. Nikto si nevedel vysvetliť jeho správanie, každý sa vypytoval, čo mu je, čo sa mu stalo.  František mlčal. Na nátlak svojej ženy svoju ťažobu už nevydržal a vyrozprával svoju nočnú moru. František na druhý deň ochorel. Na tretí deň zomrel. Smútočný sprievod sprevádzala biela hus a na konci pohrebu tri krát zagágala.

Žiadne komentáre: